Lukáč Milan

Narodil sa 29. septembra 1962 v Bojniciach. V rokoch 1981 – 1987 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Ján Kulich, prof. Ladislav Snopek) a v rokoch 1985 – 1986 na École Nationale Superieure des Beaux Arts v Paríži (prof. Jean Cardot). Žije v Bratislave, venuje sa sochárskej tvorbe, kresbe a maľbe. Je docentom a vedúcim Ústavu výtvarnej tvorby a multimédií Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity. Tvorba Milana Lukáča má výsostne intelektuálny, ba priam filozofický náboj, tlmočí krehkú tematiku medziľudských vzťahov, ale často prináša i odľahčený pohľad na svet prírody, jej tajomstvá i metamorfózy. Svedectvom toho sú desiatky diel z cyklov Botanický sen a Beštiárium, či nespočetné zvieracie motívy, kde autor využíva poetiku i nadčasovú krásu nájdených kovových predmetov, najmä starých mosadzných kľučiek, svietnikov, ale i čakanov a lopát, ktoré tvoria súčasť jeho sochárskych solitérov. Lukáčova kreativita ide ruka v ruke s fantáziou a spontánnou bezprostrednosťou. Jeho sochy sú plné pohybu a dynamiky, v smelých krivkách prúdia vzduchom, vznášajú sa, chvejú sa a vlnia, levitujú v priestore, akoby popierali zákony gravitácie. Reálne tvary v nich plynulo prechádzajú do abstraktných kompozícií, hladké leštené plochy ustupujú robustným tajuplným štruktúram, vypracované detaily striedajú drsné a skorodované povrchy. Objavujú sa i farebné akcenty, ktoré majú symbolický význam a často umocňujú dráždivú poetiku, hravosť i jemnú iróniu jeho diel.