O nás

zakladatelia a osobnosti

Spolok výtvarníkov Slovenska bol založený v roku 1993. Zdá sa, že to bolo len nedávno, keď sa niekoľko desiatok popredných slovenských umelcov rozhodlo ísť vlastnou cestou, za vlastnými cieľmi. Cieľmi, ktoré aj keď spočiatku vyzerali romantické, utopistické a nedosiahnuteľné, sa nakoniec ukázali ako reálne a životaschopné. Boli to predovšetkým niektorí umelci zo Skupiny Mikuláša Galandu: Vladimír Kompánek, Andrej Rudavský, Milan Laluha, Rudo Krivoš, ale i Vincent Hložník, Michal Jakabčic, Viera Žilinčanová, Ondrej Zimka, Ignác Kolčák, Ľubo Zelina, Ever Púček, Juraj Rusňák, Alexander Ilečko, Milan Vavro a mnohí ďalší, ktorí založili svoj nový Spolok s túžbou znova sa navzájom slobodne stretávať, rozprávať, tvoriť, ale najmä spolu vystavovať. Na Slovensku i v zahraničí. Tieto túžby sa im splnili.

Rok 1993 bol rokom mnohých významných udalostí. Bol však najmä tým výnimočným rokom, ktorého prvý deň sa niesol v znamení vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Bola to udalosť, ktorá priniesla mnohým značné rozčarovanie, ale pre väčšinu z nás znamenala naplnenie túžob a otvorenie nových možností. Bola to jedinečná príležitosť znovu nájsť svoje miesto, vrátiť sa ku koreňom a nájsť stratenú autenticitu.

Pohostinný dom Vlada Kompánka a jeho ženy Evy, ateliér Vincenta Hložníka, záhrada Ignáca Kolčáka i Ruda Krivoša, ale aj rôzne spoločenské podujatia, matičné stretnutia či vernisáže sa stali miestom nekonečných rozhovorov, stratégií, plánov, prijatých i zrušených rozhodnutí.

Peter Štrelinger a minister kultúry SR Ivan Hudec

Jedno z mnohých stretnutí umelcov, literátov i novinárov v záhrade Ignáca Kolčáka

Andrej Rudavský, Mária Rudavská, Jarmila Ondrejková Dicová

Maliar Ondrej Zimka v rozhovore s politikom Mariánom Augustínom Húskom

Peter Jaroš, Běla Kolčáková a Peter Štrelinger

Maliar Milan Laluha a jeho huslisti

Mária Rudavská, Viera Žilinčárová, Jarmila Ondrejková Dicová, Erika Gregušová

Michal Jakabčic a Vladimír Kompánek v rozhovore s novinármi

Tajomníčka Mária Horváthová v nových priestoroch na Nám. slobody, ktoré boli sídlom Spolku až do roku 2003

Nakoniec však bolo všetko hlavné dohodnuté, Stanovy Spolku napísané, termín a miesto zhromaždenia presne určené. Rozzvučali sa telefóny, odišli mnohé listy, oslovovali sa i tí, ktorí už dávno stratili vzájomné kontakty – spolužiaci, bývalí spolubývajúci, či kolegovia z vojny.

Nakoniec sa stretli v jedno slnečné jesenné popoludnie, 7. októbra 1993 v priestore bývalej Konskej železnice na križovatke Krížnej a Karadžičovej. Rokovanie bolo búrlivé a vzrušujúce. Padali návrhy, niektoré reálne, iné menej, ba mnohé i neuskutočniteľné: odstrániť administratívu, zbaviť sa navždy úradníkov, získať financie i priestory, zmeniť pôvodne navrhované pomenovanie Spolku, ale hlavne – konečne čosi robiť. Dať o sebe vedieť, tvoriť a vystavovať. Nakoniec sa dohodli a hlasovaním prijali založenie Spolku výtvarníkov Slovenska, so sídlom na Drotárskej 41 v Bratislave, v ateliéri Vladimíra Kompánka, ktorý sa stal prvým predsedom Spolku. Za čestného predsedu bol zvolený prof. Vincent Hložník, za hovorcu Juraj Rusňák a tajomníkom sa stal Jozef Oškvarek.

Odvtedy uplynulo viac ako 29 rokov naplnených aktivitami. Niektorí z pôvodných a zakladajúcich členov – Vincent Hložník, Michal Jakabčic, Viera Žilinčanová, Ignác Kolčák, Vladimír Kompánek, Milan Laluha už odišli navždy, niektorí prešli do iných združení a skupín. Pribudli však noví a hlavne mladí. Dnes je ich temer trikrát viac ako pri vzniku Spolku.

Spolok výtvarníkov Slovenska dnes existuje ako moderné občianske združenie, ktorého hlavným cieľom je prezentovať tvorbu a podporovať kreativitu svojich členov. Má svoju stálu adresu, zastúpenie v Rade Fondu výtvarných umení, spravuje Slovenský ateliér v Cité internationale des arts v Paríži, je inštitucionálnym členom ICOM a spolupracuje s partnerskými združeniami i inštitúciami.

Jedna z prvých spoločných výstav STRETNUTIE V MÚZEU. 1994. Galéria Artotéka v Bratislave.

Rada SVS

PREDSEDA

akad. mal. Peter Pollág ArtD.

PodpREDSEDA

Mgr. art. Ondrej Zimka ml. (Ondrej 4)

ČLENOVIA

Mgr. art. Daša Bacmaňáková
akad. mal. Martin Kellenberger
Doc. akad. soch. Milan Lukáč
akad. mal. Vladimír Petrík
Mgr. art. Marek Ryboň

TAJOMNÍČKA

Mgr. Mária Horváthová

Naši partneri

Ako sa menila podoba a obraz Spolku?
Ako ho vníma verejnosť a ako slovenská výtvarná obec?

Spolok už dávno stratil ironizujúce prívlastky, i keď je stále zrejmý jeho úprimný vzťah k veciam národným a ku koreňom slovenskej kultúry. Jeho členovia nie sú vazalmi tradície, ani vyznávačmi sileného pátosu, skôr modernými interpretmi toho, čo si zaslúži zostať zachované. Čas ukázal, že je to jedna z možných a schodných ciest, na ktorej určite nemožno zablúdiť. Stručná rekapitulácia aktivít to len potvrdzuje.
V roku 1994 sa tajomníčkou Spolku stala Mária Horváthová, ktorá dodnes odborne i organizačne zabezpečuje výstavné i publikačné projekty Spolku. V tom istom roku Spolok uskutočnil svoju prvú členskú výstavu „Stretnutie v múzeu“ v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Tým založil tradíciu každoročných členských výstav, ktoré pod názvom Stretnutie, alebo Slnovrat pretrvali až dodnes.
Rok 1995 sa stal rokom veľkých zmien. Spolok získal priestory pre svoje sídlo na námestí Slobody 21, zrealizoval prvú veľkú zahraničnú výstavu komornej plastiky v Bukurešti a vydal veľký reprezentačný katalóg svojich členov k výstave Pocta Mikulášovi Galandovi. Zároveň založil Nadáciu Mikuláša Galandu na podporu mladej výtvarnej generácie (1995 – 1997) čím vytýčil jednu z priorít aj pre ďalšie roky činnosti Spolku – prezentovať a podporovať tvorbu mladých umelcov.
V roku 1996 sa Spolku a jeho Nadácii podarilo nadviazať kontakty s výnimočnou osobnosťou francúzskej kultúry, prezidentkou Cité Simonou F. Brunau, a získať na viac ako polstoročie jeden z najväčších ateliérov v Cité Internationale des Arts v Paríži. Nadácia zároveň udelila niekoľko desiatok tvorivých štipendií mladým umelcom, zrealizovala medzinárodné tvorivé sympózium v Gabčíkove a podporila mnohé projekty vysokých umeleckých škôl. Spolok participoval na početných významných výstavách, ako i na Festivale slovenskej kultúry vo Francúzsku „Presences Slovaques“.
V roku 1997 Spolok realizoval početné veľké výstavy doma, ale najmä v zahraničí a pripravil veľkú sochársku prezentáciu Hmota a tvar v priestoroch OSN v Ženeve a v Mestskej galérii v Záhrebe a v Istanbule. Zároveň bol na Medzinárodnom bienále umenia v Benátkach prezentovaný projekt Márie Horváthovej COINCIDENZE s hlavným protagonistom Ondrejom Rudavským.
Rok 1998 bol neobyčajne bohatý na veľké udalosti a priniesol niekoľko desiatok zaujímavých domácich i zahraničných projektov, vyvrcholením ktorých boli Dni slovenskej kultúry v Londýne a veľké výstavy v Istanbule, Mníchove, Ríme i v Paríži
V roku 1999 sa predsedom Spolku stal Bohumil Bača a podpredsedom Peter Valach. Vladimír Kompánek bol vymenovaný za čestného predsedu Spolku.
V roku 2000 Spolok pripravil prvú veľkú výstavu slovenských rezidentov v Cité Internationale des Arts v Paríži, ktorá mala svoju reprízu v Danubiane. Tým zároveň začala i spolupráca Spolku s týmto múzeom moderného umenia, ktorá našla naplnenie v niekoľkých pozoruhodných výstavách. V tomto roku začala i spolupráca s barónkou Marie Therese Waltboot Bassenheimovou a Umeleckým spolkom na zámku Halbturn, ktorá pokračovala v mnohých zaujímavých výstavných projektoch.
V roku 2003 Spolok získal nové sídlo v areáli Správy služieb diplomatickému zboru na Palisádach a zintenzívnil spoluprácu so Slovenským inštitútom v Ríme a v Paríži. Zároveň začala niekoľkoročná spolupráca s umeleckými združeniami Umbrie a s maliarom Emanuelom Ventannim.
V roku 2005 sa uskutočnila druhá výstava slovenského umenia v Cité Internationale des Arts v Paríži a o rok neskôr Spolok otvoril veľký projekt CONTINUUM – V. Hložník, Ľ. Zelina, Z. Hložníková, ktorý mal početné reinštalácie v Európe i v zámorí.
V roku 2007 bola realizovaná v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne výstava Metamorfózy maľby, ktorej rozšírená reinštalácia v roku 2009 zaplnila všetky výstavné priestory Domu umenia v Bratislave a rehabilitovala maľbu ako plnohodnotné médium. V tom istom roku začal Spolok svoju spoluprácu s Galériou SILENCIUM v priestoroch Paneurópskej vysokej školy, kde sa uskutočnili veľké každoročné výstavy mladých Výtvarné paralely, ktorých tradícia vznikla už v roku 1996.
V roku 2009 sa po 13 rokoch znova v spoločnej koncepcii Pascala Bonafoux a Márie Horváthovej uskutočnila veľká výstava slovenských umelcov Métamorfoses v Paríži. V tom istom roku Spolok realizoval sériu výstav slovenského umenia v Tel Avive a v Slovenskom inštitúte v Ríme i v Prahe.
V roku 2010 sa na hrade Červený Kameň uskutočnila pozoruhodná výstava Tri kamene a ich hostia, ku ktorej neskôr Spolok vydal reprezentačnú publikáciu.
V roku 2011 sa v Cité Internationale des Arts v Paríži uskutočnila tretia výstava slovenských rezidentov, na ktorej sa mnohí vystavujúci umelci osobne zúčastnili a svojou aktivitou významne prispeli k úspechu tohto projektu. Na reinštalácii výstavy v Bratislave sa už tretí raz zúčastnila čestná prezidentka Cité Simone F. Brunau.
V roku 2011 navždy odišiel zakladateľ, predseda a čestný predseda Spolku Vladimír Kompánek. Výstava na jeho počesť „Pocta Vladimírovi Kompánkovi“ v bratislavskom Dome umenia a v Považskej galérii umenia v Žiline predstavila diela vyše sto umelcov.
V roku 2013 sa okrem veľkej členskej výstavy Stretnutie na Dostojevskom rade v Bratislave uskutočnila v závere roka reprezentatívna retrospektíva 20 rokov Spolku výtvarníkov Slovenska. Bola to príležitosť nielen predstaviť v tematických blokoch hlavné aktivity, projekty a úspešné podujatia Spolku za uplynulé obdobie, ale i oceniť niektoré výnimočné osobnosti, ktoré sa na činnosti Spolku významne podieľali. V tomto roku začal Spolok každoročne udeľovať Cenu SVS najvýznamnejším tvorcom za ich celoživotný prínos. Autorom plastiky, ktorá je symbolom ocenenia je sochár Ondrej 4. Cenu SVS 2013 získali maliari Ľubo Zelina a Bohumil Bača. Na podujatí bola udelená i Cena Mariána Városa za teóriu a získala ju tajomníčka SVS Mária Horváthová.
V roku 2014 Spolok okrem členskej výstavy Stretnutie a výstavy mladých Výtvarné paralely XIII pripravil i monotematickú výstavu Lovci snov v ríši slov, ktorá mala premiéru v Galérii architektúry SAS.V závere roka bola slávnostne uvedená do života rozsiahla publikácia 20 rokov Spolku výtvarníkov Slovenska – udalosti , osobnosti, diela, ktorá je reflexiou i bilanciou histórie i súčasnosti tohto umeleckého zoskupenia a podáva ich v čo najautentickejšej podobe. Jej autorkou je Mária Horváthová. Cenu SVS 2014 získal maliar Ondrej Zimka.
V roku 2015 sa Spolok okrem členskej výstavy Stretnutie 2015 a výstavy 3 x Polonský v Galérii Slovenského rozhlasu ako i výstav Výtvarné paralely XIV a Milina Zimková Maľba a grafika v Galérii SILENCIUM, sústredil najmä na zahraničné prezentácie. V Galérii SI vo Viedni predstavil výstavu Traumjäger im Reich der Worte, ako reflexiu literatúry vo výtvarnom umení, v SI v Prahe výstavu Miliny Zimkovej Smaragdová doska a v SI vo Varšave výstavu Vladimíra Petríka Maľba. Okrem toho participoval i na medzinárodnom projekte „ Bienále „Arte e Territoria“ v Umbrií, kde boli prezentované diela Petra Pollága, Miliny Zimkovej, Roberta Szittaya a Ondreja 4. Tajomníčka SVS Mária Horváthová bola pozvaná ako členka poroty.Cenu SVS 2015 získal grafik Vladimír Gažovič a maliar Ľubo Zelina získal Cenu FVU.
V roku 2016 sa predsedom Spolku výtvarníkov Slovenska stal maliar Peter Pollág. Spolok realizoval členskú výstavu Stretnutie, ktorá mala slávnostnú reprízu v novo otvorených priestoroch Slovenského inštitútu v Prahe a jeho pozoruhodným projektom bola slovensko talianska výstava KONTAKTY / CONTATTI Bratislava – Perugia v Lapidáriu Bratislavského hradu, ako jej repríza vo Villa Graziani v San Giustino v Taliansku.December bol venovaný projektom v Paríži, kde prebehli výstavy L´art slovaque v Eglise Sainte Madeleine a Open studio Nr. 1430 Martin Vongrej a Open studio Nr. 1430 Juraj Čutek v Cite internationale des arts. Nasledovali i ďalšie projekty: C & K Čutek v SI Viedeň, výstava mladých Výtvarné paralely XV a Návraty do krajiny múdrych žien Mariána Polonského v Galerii SILENCIUM.Cenu Spolku výtvarníkov Slovenska 2016 získal sochár Marián Polonský, maliarka Xénia Bergerová získala Cenu Martina Benku za maľbu v kategórii mladý umelec. Tajomníčka Spolku Mária Horváthová spolu s prezidentkou Cité Mme Simone F. Brunau získali prestížnu Cenu Imra Weinera Kráľa za rozvíjanie francúzsko-slovenskej kultúrnej spolupráceV roku 2017 Spolok realizoval reprezentatívnu výstavu parížskych rezidentov L´art slovaque a la Cite internationale des arts v Galerie de la Cite v Paríži a výstava mala i reprízu vo Francúzskom inštitúte v Bratislave.Druhým výnimočným projektom bola repríza výstavy KONTAKTY CONTATTI Bratislava – Perugia v Slovenskom inštitúte v Ríme a neskôr i výstava k Dňom slovenskej kultúry Juraj Čutek / Vladimír Kudlík v Českých Budejoviciach. Nasledovali výstavy Barbara Prešinská. Sieben v SI vo Viedni, Lovci snov v ríši slov v Múzeu L’udovíta Štúra v Modre, Daša Bacmaňáková-Dicová. Atóm je živý. 2D II v Galérii Umelka a Ondrej 4. Kleine Winterausstellung v SI vo Viedni. Cenu Spolku výtvarníkov Slovenska 2017 získal maliar Štefan Polák.
V roku 2018 Spolok uskutočnil členskú výstavu Stretnutie 2018 znova v Galérii Slovenského rozhlasu a zaujímavé boli i projekty v zahraničí, výstava Viťo Bojňanský – Dipinti v SI v Ríme a Ingrid Zámečníková a Achilleas Sdoukos. Schatz von Troja v SI vo Viedni. Spolok sčasti participoval i na výstave Peter Pollág / Terra Incognita v Galérii Alfa v. Kulturparku v Košiciach, no jeho najvýznamnejším projektom bola výstava Metamorfózy maľby II / Pocta Jozefovi Jankovičovi vo výnimočnom priestore Lapidária Bratislavského hradu.Cenu Spolku SVS 2018 získal sochár Alexander Vika.
V roku 2019 Spolok uskutočnil veľkorysú reinštaláciu výstavy Metamorfózy maľby II / Pocta Jozefovi Jankovičovi v Galérii Alfa v Kulturparku v Košiciach a následne i výstavy Stretnutie 2018 v SI v Prahe. Nasledovala výstava Martina Šafárika – Vďaka otče v Ríme pri príležitosti 1 150. výročia úmrtia sv. Cyrila a zároveň i významného jubilea kardinála Tomka. Hlavným projektom Spolku bola členská výstava Pocta Vincentovi Hložníkovi, ktorej súčasťou bola krásna kolekcia diel majstra. Cenu SVS 2019 získal Oto Bachorík a Cenu FVU Marián Polonský.
V roku 2020 celý svet ochromila pandémia, napriek tomu, alebo práve preto, naša členská výstava Stretnutie pod pyramídou dostala možnosť nielen počas svojho trvania ale i po jej ukončení prihovárať sa divákom prostredníctvom obsažného katalógu, ktorý prvýkrát priniesol rozsiahlejšie hodnotenia tvorby jednotlivých autorov. Výstava mala reinštaláciu v SI v Ríme pod názvom Incontro sul Tevere. Úspešné boli i ďalšie zahraničné projekty: Výstava Martin Šafárik, Marián Polonský – Brány života v SI v Prahe a následne i vo Viedni a výstava Barbara Prešinská – Slavica v SI v Ríme.Cenu SVS 2020 získal maliar Štefan Bobota, Cenu Martina Benku 2020 Martin Šafárik a Cenu Fondu výtvarných umení Ľudovít Hološka.
V roku 2021 si pandémia vybrala ďalšiu daň na kultúrnom živote v podobe uzavretých výstavných sieni. Každý riešil situáciu po svojom. Naša výstava v Ríme Incontro sul Tevere a zmysluplný text sprievodného katalógu zapôsobili na divákov tak emotívne, že Slovenský inštitút pripravil dvadsať minútový film s textom kurátorky Márie Horváthovej v taliančine a slovenčine a ponúkol ho na svojej webovej stránke. Podobným spôsobom nás zapojil i do medzinárodného projektu pri príležitosti 700. výročia úmrtia Danteho Alighieri s výstavou a filmom Marián Polonský, Juraj Oravec Omaggio a Dante a film prebrali všetky zainteresované inštitúcie v Taliansku i v zahraničí.Po uvoľnení obmedzení sme realizovali členskú výstavu Sebareflexie ako poslednú v Galérii Slovenského rozhlasu a tiež výstavy Barbara Prešinská – Slavica v SI v Ríme a Parížske reflexie / Andrea Kopecká a Peter Cvik vo Francúzskom inštitúte v Bratislave. Spolok sčasti participoval i na výstave Marta Chabadová Prieniky v Galérii Umelka.Cenu SVS 2021 získali maliar Nico Dic a sochár Milan Struhárik.
V roku 2022 sme dlho hľadali výstavný priestor pre členskú výstavu. Plánovali sme ju v Ružinovskej galérii, ale nakoniec sme našli výnimočný priestor v bývalej tereziánskej obrazárni na druhom poschodí Bratislavského hradu. Vďaka ústretovosti vedenia SNM – Historického múzea a podpore sponzorov, ktorých oslovili naše vlaňajšie projekty, sme mohli uskutočniť na Bratislavskom hrade veľkorysú výstavu Otvorený priestor, ktorá lámala rekordy v návštevnosti. Jej pendantom sa stala výstava Otvorený priestor II v Ružinovskej galérii oslovili sme i divákov v zahraničí výstavou Barbara Prešinská / Neue Welle v SI vo Viedni a výstavou Juraj Oravec / Végtelen történet v SI Budapešť. Charitatívny projekt Martina Šafárika Zachráňme Čičmany, pod záštitou Spolku bol pre pokladňu obce mimoriadnym prínosom. Zároveň sme mali tú česť pripraviť spomienkovú výstavu na počesť prezidentky Cité internationale des arts pani Simone F. Brunau Hommage á Simone F. Brunau vo Francúzskom inštitúte v Bratislave. Na slávnostnej prehliadke výstavy Otvorený priestor dňa 12. septembra 2022 SVS bola udelená Cena SVS 2022 Petrovi Pollágovi za kreativitu a doterajší tvorivý prínos. Mimoriadna cena SVS pánovi Gerardovi H. Meulensteenovi za jeho bezprecedentný osobný vklad do rozvoja a propagácie slovenského výtvarného umenia. Peter Pollág následne získal Cenu Ľudovíta Fullu za ilustráciu.

Mária Horváthová, 2022