Hommage À MADAME BRUNAU 2022

Slovo kurátorky

Paríž bol vzdialeným snom mojej generácie. Žiarivý, nedostupný, presiaknutý duchom Picassa, Chagalla, Miróa a všetkých tých, ktorí prišli odinakiaľ, aby ho pre seba objavili, ale zároveň zanechali v ňom svoju stopu. Som veľmi rád, že sa nám v Spolku výtvarníkov Slovenska podarilo zmeniť tento sen na realitu v podobe Ateliéru slovenských umelcov v Cité internationale des arts a som rád, že pani Simone Brunau i pani Mária Horváthová budú tento sen naďalej spoločným úsilím napĺňať. Vladimír Kompánek (2010)

Cité internationale des arts Paris – mesto umelcov v meste umenia – miesto, kde sa sústreďuje kreativita a talent a žiarivý bod, v ktorom sa pretínajú umelecké osudy, vznikajú projekty a rodia sa nové umelecké koncepty a diela.

Je to práve 26 rokov, keď v Cité internationale des arts v Paríži riaditeľka Nadácie Mikuláša Galandu Mária Horváthová a predseda Spolku výtvarníkov Slovenska Vladimír Kompánek podpísali s prezidentkou Cité pani Simone F. Brunau zmluvu o prevode jedného z dvestopäťdesiatich ateliérov, nachádzajúcich sa v Cité a do tohto, už slovenského ateliéru prišli prví slovenskí umelci.

Vo všeobecnej eufórii si vtedy málokto uvedomil, že to bola jedna z najlepších slovenských investícií do kultúry – investícia, čo sa neustále mnohonásobne vracia nielen v podobe umeleckých diel inšpirovaných tvorivou atmosférou tohto svetového umeleckého centra, ale predovšetkým v podobe jedinečných skúseností, ktoré tam umelci získali.

Samozrejme, nič z tohto by nikdy nevzniklo, nebyť výnimočného projektu, ktorý začiatkom šesťdesiatych rokov zrealizovala skupina nadšencov na čele s generálom Félixom Brunauom a jeho manželkou Simone Brunau. Myšlienka založiť mesto umenia nebola nová, oni však boli tými, ktorí ju prijali a nakoniec pôvodnú, zdanlivo utopistickú víziu premenili na skutočnosť. Ich pričinením a s podporou ministerstva kultúry, ministerstva zahraničných vecí, ako aj Akadémie výtvarných umení a mesta Paríž vyrástlo v priebehu rokov na brehu Seiny neďaleko Notre Dame skutočné mesto umenia, ktoré má dnes viac ako tristo ateliérov, kam prichádzajú umelci z celého sveta. Manželia Brunauovci temer polstoročie formovali jeho podobu i program. Napĺňajúc podstatu Malreauxových dekrétov rozvíjali kultúrnu spoluprácu s cieľom vrátiť svet umenia do Francúzska a jeho hlavného mesta.

Simone F. Brunau, rodená Menut, aktívna účastníčka francúzskeho odboja, sa už za svojho života stala legendou a významnou osobnosťou kultúrneho sveta a celý svoj život venovala propagácii umenia vo Francúzsku i v zahraničí. Svoju prácu brala ako záväzok a poslanie. André Malraux ju v roku 1959 vymenoval za generálnu tajomníčku Cité, v rokoch 1990 – 2007 bola prezidentkou a od roku 2007 až do svojej smrti v roku 2021 čestnou prezidentkou.

Cité des arts viedla prísne a zásadovo, pevnou rukou, ale vždy i s láskou a porozumením. Umelecký proces prirovnávala k tvrdej reholi, tvrdiac, že „Cité je akýmsi kláštorom, v ktorom umelci sídlia v skromných podmienkach, zriekajú sa bežných životných návykov na dosiahnutie výnimočných umeleckých cieľov.“ Jej práca bola široko uznávaná, viedla mesto umenia a zároveň precestovala celý svet s cieľom získať zahraničných autorov pre myšlienku tvorivej spolupráce v Cité. Za svoju lojalitu voči národu v časoch vojny, ale i za svoje výnimočné pracovné nasadenie i úspechy získala tie najvyššie ocenenia. Bola veliteľkou Čestnej légie, veľkou dôstojníčkou Národného rádu za zásluhy, Rytierom umenia a literatúry a držiteľkou mnohých ďalších francúzskych i zahraničných vyznamenaní. V roku 2016 získala spolu s Máriou Horváthovou Cenu Imra Weinera Kráľa za rozvoj francúzsko-slovenskej kultúrnej spolupráce.

Sme presvedčení, že k slovenským umelcom mala mimoriadne úprimný vzťah. Viackrát navštívila Slovensko, otvorila tu niekoľko výstav, pobudla v ateliéroch autorov a venovala veľa pozornosti i slovenským rezidentom v Cité a našim výstavám v Paríži. V septembri 2019 pri osobnom stretnutí v jej historickom apartmáne v bezprostrednej blízkosti Musée Picasso sa ešte s veľkým záujmom rozhovorila o mnohých osobnostiach slovenskej výtvarnej scény. Správa o jej odchode bola nečakaná a hlboko nás zasiahla. Cítili sme, že spolu s ňou odišla i časť našich zážitkov a spomienok.

Dnešná prezentácia vo Francúzskom inštitúte v Bratislave je poctou jej osobnosti i ideálom, ktoré celý život vyznávala. Vybrali sme preto diela tých autorov, ktorých poznala, a ktorí mali k nej blízky vzťah. Vincent Hložník, Vladimír Kompánek a Ondrej Zimka stáli pri zrode nášho ateliéru, Jozef Jankovič bol obyvateľom Cité ešte koncom šesťdesiatych rokov, Milan Lukáč ako študent parížskej Akadémie si získal jej celoživotnú priazeň a Zuzana Rudavská s Adrianou Korkos ako prvé prekročili v roku 1996 prah nášho ateliéru. Marek Ormandík, Štefan Polák, Igor Mosný, Juraj Oravec, Nataša Floreanová, Martin Kellenberger, Martin Gerboc, Milina Zimková i ďalší počas viacerých a opakovaných rezidenčných pobytov, niektorí dokonca aj so svojimi malými deťmi, ktoré s nimi v ateliéri žili, našli v osobe pani Brunau vždy vítanú oporu. Sveťo Ilavský, Peter Pollág, či Juraj Čutek ju privítali na vernisáži parížskeho projektu Métamorphosis v roku 2009. Sme presvedčení, že pečať jej osobnosti sa dotkla i tých, ktorí ju osobne nezažili, ako Ján Vasilko, Kristína Mesároš, či Natália Šimonová, pretože jej aura v Cité stále ešte rezonuje.

A čo znamenala Simone F. Brunau pre mňa? Výnimočný vzor rozhodnej, zodpovednej, dôslednej a mimoriadne dynamickej osobnosti, ktorá mala to šťastie, že jej práca bola zároveň i jej životnou vášňou a nesmiernym potešením.